V minulosti by ma moje terajšie správanie a ľahostajnosť voči číslu 17 šokovalo. A dnes... nič. Nuž, a práve tá skutočnosť mi tak veľmi zlepšila dnešný deň. Síce sa číslo sedemnásť nevyznačuje ničím zvláštnym, keď k nemu pridáme mesiac január... vždy sa mi z toho rozbúchalo srdce. Celých päť rokov. Našťastie je to už minulosťou.
Hej, ON má narodeniny. Nič šokujúce, veď takmer každú minútu oslavuje niekto deň svojho narodenia, no nie?
A teda ani nešlo o tie narodeniny. Ale že sa ten deň týkal JEHO. Bol to JEHO deň. A mňa zaujímalo všetko, čo s NÍM bolo akokoľvek spojené. Veď to určite poznáte. Prvá láska. Vraj je to to najkrajšie v živote. V tomto by som rada protirečila. Mne sa to tak nezdalo. Možno na začiatku. Ale neskôr som to brala už len ako záťaž. Ako bremeno, ktoré som musela nosiť.
Presne tak, bola to láska, no čisto platonická. A neskutočne silná. Dlhotrvajúca. Nemám vo zvyku písať až takto poeticky, no nemôžem si pomôcť. Musím to zo seba dostať.
Dnes už nechápem, čo som na ňom videla. Keď zazriem toho človeka, ako si velebí v jeho neskutočne drahom aute s výrazom, že je pánom sveta, vidím len obyčajného nafúkaného synáčika zbohatlíkov. Ktorý život nielenže neberie vážne, ale ani nechápe jeho podstatu. Veď ako by aj mohol? Už odmala mal všetko predostreté na zlatej tácke. Topí sa v ockových peniazoch a vo veľkej miere ich aj využíva. Získava si nimi nielen hmotné veci, ale aj čosi viac - priateľstvá. A či sú skutočné? Na tom predsa nezáleží.
A pritom výzorom nie je ničím výnimočný. Nemá ani dobrú postavu, dokonalé črty, no ani jeho povaha o ňom neprezrádza nič dobré.
Áno, vyjadrujem sa o ňom hrubo. Lenže si myslím, že ON si to v plnej miere zaslúži. Istý čas som si myslela, že sa zmenil. Že nebol vždy takýto. Postupom času som však pochopila, že ten základ, ktorý som si nevšimla za ružovými okuliarmi, tam vždy bol. Teraz už nechápem, ako som mohla byť taká naivná. Ešte raz by som tú chybu nespravila. A možno áno. Človek nikdy nevie. Som však neskutočne rada, že to mám celé za sebou.
Keď som ho spoznala, nevedela som nič o jeho kamarátoch, o peniazoch, o jeho ambíciách. Dokonca som ani poriadne nevedela, ako vyzerá. Áno, zo začiatku sme si len písali. A mňa dostal práve tým. Spôsob, akým so mnou komunikoval, bol na míle vzdialený od toho, ako sa so mnou bavili ostatní chalani. Nepatrila som medzi vyslovene "pekné" dievčatá. Nepriťahovala som pozornosť opačného pohlavia. A on mi dal pocit, že som výnimočná. Že som pekná. Bol milý, vtipný. Cítila som sa pri ňom príjemne. A keď sme sa spoznali aj naživo, vôbec som nebola sklamaná.
Po čase som si na ňom obľúbila všetko. Poznala som jeho chôdzu, jeho najobľúbenejšie slová. Zbožňovala som jeho hlas a smiech. Páčilo sa mi na ňom všetko. A prvýkrát som mala pocit, že niekto so mnou tento cit zdieľa.
A potom... prišla krutá realita. Dnes už viem, že sa so mnou len zahrával. Že som mu bola ukradnutá. Možno, že som sa mu aj trochu páčila, no nikdy to nemyslel vážne.
Prišli totiž na rad sľuby a on ich porušil. A potom znova. A znova. Že ma má rád. A zrazu som bola pre neho vzduch. Po čase si uvedomil, že existujem a celé to začalo od začiatku. Vždy, keď som sa z neho takmer úspešne dostala, vždy, keď som si povedala, som vyliečená, sa z ničoho nič zjavil a akokoľvek som si nahovárala, že mi na ňom vôbec nezáleží a tentoraz budem silná, znovu som do toho spadla.
A verte mi, alebo nie, no hral to na mňa štyri roky. Štyri roky mi dával nádej, že to so mnou skúsi a potom z toho nebol nič. A potom som ešte potrebovala celý rok na to, aby som z neho úplne vytriezvela. Aj jeho priatelia vraveli, že sa zmenil. Že je namyslený. A že sa začína chvastať tým, koľko má peňazí. Pretože aj to bola jedna z jeho svetlých stránok. Predtým nikdy nebol nafúkaný. Nikdy sa nenaparoval, kto je on. Po čase si však zrejme uvedomil, že kde sú peniaze, tam je aj popularita. Niežeby predtým nebol populárny. Bol neskutočne vtipný, vedel ľudí zaujať. Vždy patril medzi najobľúbenejších. Zrejme mu to ale nestačilo.
Bod zlomu u mňa nastal, keď ma po toľkom oblbovaní pozval na rande. A potom po mňa neprišiel. Lebo nemal čas, tak znela jeho výhovorka. A vôbec ho to nemrzelo. Vysmial ma. Vraj si robím starosti z úplných nezmyslov. A o niekoľko dní som sa dozvedela, že okrem mňa namotával ešte ďalšiu. Vtedy som si povedala: "Ďakujem, neprosím." Nie som ničím výnimočná, len jedna z milióna obyčajných báb. No mám na viac. Každá z nás má na lepšieho, než na takýto typ chlapa.
Po uplynutí piateho roka som ho v jeden deň zazrela. Len na pár sekúnd. A nič. Vôbec nič. Konečne som si uvedomila, že je to len obyčajný chlap, nie poloboh. Že sa vykašľal na výšku, že v živote okrem alkoholu nemá žiadne veľké ambície. Netúži napredovať. Že sa jeho slovník neskutočne zhoršil.
A ja som vlastne rada, že som si s ním skutočne nikdy nič nezačala. Že sme sa nedostali až po vzťah. Lebo viem, že by mi bol ublížil. A v dnešných dňoch... by sme si už nemali čo povedať. Máme úplne iné priority. Iné sny. Sme dvaja úplne odlišní ľudia.
Moje city voči nemu sú definitívne preč. Zanechal však vo mne obrovskú ostražitosť a nedôveru voči opačnému pohlaviu. Mám strach, že by sa to mohlo znovu zopakovať. Viem, je to banálne. Veď predsa nie je každý taký. Ale nemôžem si pomôcť.
Viem však jedno: už nikdy, NIKDY nedopustím, aby sa so mnou niekto takto zahrával. Dúfam, že sa mi to aj podarí dodržať. Ak nie, tak dotyčného stiahnem z kože a posypem kyselinou.
Baba posadnutá ružovou :3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára