Úspešne som absolvovala dnešnú poslednú prednášku (ktorá bola, mimochodom, latinčina) a po jej skončení som zrazu netušila, čo s tým voľným časom... Bolo mi to trochu nezvyčajné (koniec koncov som nemala pokoj už poriadne dva mesiace). SAMOZREJME, na rad prišla Eurovea (ako inak). Od začiatku výšky som ju už celú vyžrala. Hlavne mekáč. Čudujem sa, že mi ešte nedali zákaznícku kartu.
Ono je to totiž tak, že rada jem. Ak by ste ma poznali, vôbec by ste tým neboli prekvapení. Skôr by vás táto moja poznámka rozosmiala. Každý z mojich známych totiž vie, že sa napchávam, kedy sa len dá. Keď som hladná. Keď sa nudím. Keď mám dobrú náladu. Keď mám nervy. HLAVNE, keď mám nervy. Vtedy to so mnou prebieha tak trochu nelogicky: najprv sa nacpem, čo ma na istý čas upokojí a potom (napríklad pri skúškach a podobných srandách) mám problém udržať obsah svojho žalúdka tam, kde by zostať mal. Aj dneska som poriadnou dávkou prispela ku chodu fast foodových reštaurácií. A to poriadne, pretože som na kamošky z ostatných odborov musela čakať fakt dlho (nič v zlom, baby ;) .
Môj apetít však v istej miere ovplyvnila jedna skutočnosť. A to tak veľmi, že som v Pantha Rei v sekcii filmov a hudby vydala zo seba hrdelné zakňučanie. Svetlo sveta totiž v našej Narnii zazrel aj film This Is Us. Áno, som veľká fanúšička a fanúšikujem, kedykoľvek sa len dá. Skalopevne som si zaumienila, že NIE, nebudem čakať do Vianoc! Nie som predsa malé decko (som stokrát horšia -_-). Áno, už mám po sebe aj tento zážitok a ešte stále vraciam dúhu a srdiečka. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že som si myslela, že sú Briti škaredí. Ako vážne... Potom sa treba popozerať okolo seba a zistím, že... sú na tom oveľa lepšie (samozrejme, česť výnimkám. A. je poloboh, jeho sa to netýka).
Tááákže, dneska je štvrtok a to znamená, že sa ešte chvíľku môžem tešiť svojej dočasnej slobode. Zajtra skočíme na sushi (vopred ľutujem personál), v sobotu zasa ideme do reštaurácie s rybími špecialitami... A SAKRA, vidíte?! Zasa trepem len o jedle! Fajn, začnem odznova, okej? (Oukhääääy? - sorry, ja skrátka nemôžem z Hazzu).
Takže zajtra sa stretnem so super babami a zrejme sa znova nafetujeme zo sushi (už chápem, prečo sú Ázijčania takí príjemní. Určite je do toho napchaté niečo nelegálne. Naša nálada sa po každom neskutočne vystupňuje na čosi, čo by ste nechceli vidieť na vlastné oči). Pri troche šťastia nás odtiaľ nevykopnú. Minule som cítila nepríjemnú auru z jednej (na začiatku ešte milej) Číňanky. To, že sú malí, neznamená, že nie sú nebezpeční.
V sobotu idem na slávnostný obed s rodinou. Netuším však, čo oslavujeme. Neteším sa predsa veľkému úspechu, čo sa mojich vysokoškolských štúdií týka (ešte to stále nemám v suchu). Ale je mi to jedno, pretože tam bude Robo, môj bláznivý strýko, ktorý ma minule nahováral na marišku. Je za každú srandu. A potom tam bude ešte babkin frajer. Áno, moja stará mať žije aktívnejším sexuálnym životom ako ja. Je to dosť deprimujúce. Nie len to, čo robia spolu (Čo som sa nikdy dozvedieť nemala... žijem bohužiaľ v rodine, kde je každý až príliš otvorený a úprimní.), ale aj to, že si vybrala práve jeho! Ale tak, frajerov starých mám si nikto nevyberá. Dúfam v to, že ten obed skončí celkom v pohode.
A v nedeľu sa pustím do úplného a strašne vážneho plánovania, čo všetko a kedy sa budem učiť. A začnem cvičiť. A prestanem si hrýzť nechty.
HA-HA!
Ale teraz už vážne!
Neskutočne veľmi motivovaná baba posadnutá ružovou :3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára