Úprimne? Mne samotnej pri pohľade na túto tašku napadne: Zomrela som a ocitla som sa v nebi? Hej, som tá, ktorá dúfa, že sa nebo neskladá z tých trápnych anjelikov (pf!) s ich smiešnymi harfami, ale že tam poletujú ružové nadýchané obláčiky (niektoré s nádychom fialovej) a premávajú sa tam Hello Kitty postavičky. A je tam prinajmenšom jedna dúha a fontána plná Milka čokolády. Teda, ja si tak život po svojej smrti predstavujem. Mám vysoké nároky? Nech!
Ide o to, že keď som v Auparku naklusala do obchodu, ktoré nesie logo práve tejto japonskej kawaii neko a zočila tam svoju kabelku snov, netušila som, že ju zabalia práve do tejto OBROVSKEJ papierovej tašky.
Ja sama som sa pri jej odnášaní cítila v siedmom nebi, no v skutočnosti som zrejme vyzerala ako mamička, ktorá práve nakúpila svojim pätorčatám darčeky na narodky. Možno som paranoidná, no KAŽDÝ si ma obzrel. Tak fajn, nebola som práve nenápadná, no pokladala som to trochu za neslušné, no nie? Čo je také čudné na babe, ktorá kríva, (lebo má pľuzgier na jednom chodidle od istej sprostej topánky) oči jej žiaria nekonečným psychopatickým nadšením a teperí sa s jednou veľmi ružovou a jednou OBROVSKOU Hello Kitty taškou?
Vrcholom bolo, keď som sa cestou domov stretla s babkou a ona na mňa: "Komu kupuješ hračky?" Vŕŕŕ!!!!! Len za to, že je to Hello Kitty a je to zlaté a presladené, to ešte neznamená, že táto značka má len hračky pre deti! Veď si len spomeňme na tú (už riadne dlho omieľanú) reklamu o Tchibo produktoch. No? A že kto má predsudky, však? Nemám rada ľudí s predsudkami!!!! Ani zástancov Goodbye Kitty. Aj ja rada vraždím, ale čo vám Kitty urobila? No?!!
Okej. Rozčuľujem sa tu nad imaginárnym stvorením. Zasa. Do frasa so mnou...
Na záver, len aby ste vedeli, moja izba bola na tom už beztak zle. Spolu s touto taškou a s ďalším návalom ružovej tu už zo steny bude vyrastať cukrová vata. Ja osobne sa však cítim úžasne. Fuck reality!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára