Najsexi na chlapovi je jeho nos...

...alebo akí chlapi sa mi vlastne páčia.

Mala by som sa učiť a tak ma SAMOZREJME kopla múza. 

No dobre, nejedná sa o nič extra poetické, len zopár faktov o tom, čo sa mi na chlapoch páči a čo nie. Viem, nikoho to nezaujíma, no... už dlhšie som si v hlave vytvorila zoznam vecí, ktoré sa mi na opačnom pohlaví páčia a ktoré nie. A len aby ste vedeli, som mrte náročná. Viac, než by som mala byť. Lebo keď sa nakoniec taký chlap aj objaví (čo sa stáva len vo veľmi zriedkavých prípadoch - ako som už spomenula, som náročná), je to presne ten typ, ktorý o baby ako je moja maličkosť ani nezakopne. Nejdem sa ľutovať, je to jeden z ďalších faktov. Takto to vo svete chodí. Toto je čistá príroda. Orol skalný sa nikdy nedá dokopy s japonskou kačicou (moje veľmi poetické prirovnanie). Ale princíp chápete.

Ale zasa som odbočila od témy. Tááákže... určite poznáte otázku "Čo si na opačnom pohlaví všimnete ako prvé?" a teraz nemyslím povahu (k nej sa dostanem neskôr), ale ten úplne prvý okamih, keď niekoho zazriete a z určitého dôvodu vás zaujme. Od chlapov som počula odpovede ako "najkrajšie na babách sú ich oči", poprípade poznámka o zadku či nohách dotyčnej, prípadne ich úsmev. 

Moje kamošky odpovedali takmer všetky rovnako, buď si u chlapa všimli jeho oči (čo je celkom pochopiteľné, veď oči sú zrkadlom duše - sakra, dnes som nejako príliš básnicky naladená - počuješ to, ty Štúr?), alebo (a to doteraz nechápem) ruky. Ako hej, je pekné, keď má chlap dlhé prsty (nie, nie z toho dôvodu... aj keď... khm, no, ale teraz to myslím vážne!), ale v živote ma nenapadlo niekomu študovať dĺžku čiar osudu na rukách. Aha, často spomenú ešte aj pery. 

A to je všetko v poriadku. 

Ale PO KAŽDOM, keď JA zodpoviem túto už mnohými generáciami omieľanú problematiku (inak, mala som dosť hektický deň, tak sa zrejme budem vyjadrovať ako sfetovaná - to ten stres - ale môj stav ste si už zrejme všimli), každý na mňa pozrie, ako keby mi na hlave vyrástli rohy. A potom nasledujú dva typy reakcií:

• neveriacke zízanie a potom otázka "To myslíš vážne?" vyrieknutá tak opatrne a pomaličky, ako pri duševne posadnutom jedincovi,
• alebo pobavený smiech a po zistení, že som to myslela skutočne vážne, naberie slovo ROFL reálne rozmery. 

Pre mňa totiž najpríťažlivejšia partia chlapa je jeho.... NOS. Z pre mňa neznámeho dôvodu mám na chlapské nosy strašnú slabosť. Väčšina ľudí sa ma spýta, ako je to možné. A ja neviem. Skrátka... patrí to tiež k ich tvári, nie? Rovnako ako oči či pery. Prečo by sa mi nemohol páčiť akurát ich nos? Viem, že to znie čudne, no je zopár chlapov, u ktorých sa mi páči akurát len tá ich partia tela. A som naň schopná čumieť celú večnosť a obdivovať ho (táto veta vyznela fáááákt nesprávne).

Je jeden chalan. Cestuje so mnou autobusom každý utorok a stredu. Inak, ani v tvári nie je škaredý, ale to teraz nie je dôležité. Skrátka, akoby naschvál, nikdy nemá miesto na sedenie a stojí vždy tak, že sa mi črtá dokonalý pohľad na jeho profil. A verte mi, na ten jeho dokonalý nos som schopná čumieť riadne dlho. Niekedy príliš dlho.

Zniem creepy? Viem. Ááále, toto je len začiatok môjho nosového-takmer-fetišizmu. (Je to TAKMER- fetišizmus. K fetišizmu totiž patrí aj sexuálne ukájanie sa nad dotyčným objektom. Ako nič v zlom, ale bŕŕŕ! Až tak zle na tom nie som.)

Teraz si poďme zadefinovať, aký typ nosu sa mi páči. Nie, nie je to jedno. Mám určité kritériá.

1. Chlap musí mať nos. Bodka. Nie, nesrandujem. A ani nenarážam na Voldiho (ktorého mám rada aj bez toho, lebo je to tak trošku psychopat a tých fanúšikujem), ale na bežných chlapov. Ak muž nemá riadny chlapský nos, akoby ho ani nemal. A ak chlap nemá nos, nie je to chlap. Chýba mu dôležitá časť tela. A ja to ignorovať nedokážem. Sorry.
2. Ak už chlap nos má, musí byť nejakým spôsobom výrazný. Teda z profilu. Ale nemám ani veľmi rada vysoko postavené nosy (keď medzi koncom nosa a ústami je príliš veľký priestor - bože, znie to ako nejaká príručka).
3. Niečím musí mať ten nos výnimočný. Teda, ako by mohol byť nejaký nos výnimočný? Musí ma niečím zaujať. 
4. Neznášam, keď má chlap masívny nos ako zemiak, alebo ten typický horenoštek (bŕŕŕ!). Alebo asimetrický. A ešte dlhý zoznám rôznych detailov, ktoré sa mi nepáčia a ktoré tu radšej rozpisovať nebudem.
5. Ak má orlí nos, som hotová! 

Ach, jasné, nechcem tým povedať, že i keď sa už pomaly stávam expertom pri skúmaní týchto partií, že mám aj dobrý vkus. Väčšinou sa ostatným nosy, ktoré sa mne páčia, nepáčia. 

A jé, už riadne dlhú dobu kecám o nosoch. Toto je asi môj najčudnejší článok (a tých mám teda dosť čudných). Zvláštnym spôsobom si jeho písanie ale užívam.

S týmto mojím takmer-fetišizmom sa spája aj mnoho nevýhod. Napríklad si neviem predstaviť reakciu chlapa, ktorému by som pochválila jeho nos. Alebo neviem, či by na mňa nezaútočil slzným plynom, keby som sa ho vzrušene spýtala, či sa jeho nosu môžem dotknúť (áno, je to jedna z mojich... hm... myšlienok, keď vidím pekného chlapa).

Nech je, ako chce, moji kamoši (a každý, kto ma aspoň trochu pozná), sa ma automaticky po každom, keď sa mi niekto páči, spýta"A aký mal nos?" alebo (na moju najväčšiu radosť) naschvál niekomu, kto sa im páči, odkukajú jeho nos a snažia sa mi ho čo najdetalnejšie opísať. Som tá baba, ktorej sa páčia nosy. Zadajte do do googlu a vyjde moje meno.

Apropo, NEEXISTUJE osoba, či je to chlap a či žena, u ktorej by som nevedela, aký má nos. To si pozorne všimnem u každého. A možno sa to sčasti spája aj s tým, že rada kreslím. Tváre. U ľudí si väčšinou do detailu prezriem každý milimeter ich fejsu a zachovám si to v pamäti. Keby sa ma však niekto spýtal, čo mala dotyčná osoba na sebe, nevedela by som odpovedať (A keď áno, vznikne z toho incident ako s tým A. Takže lepšie, že ten módny detail ignorujem).

Tak, neviem, čo by som ešte pridala k tomuto pre mňa NUMBER 1 pri chlapoch.

A keďže som v nálade, táááák sem pridám aj ďalšie veci, ktoré si na chlapoch všímam. Koho to zaujíma, však? Never mind!

Takže, k výzoru:

• Chlap musí byť odo mňa vyšší. Nie je to až také ťažké, lebo mám normálnu výšku (167 cm). Ale skrátka, ak je odo mňa niekto nižší, alebo zarovno mne... neviem... neviem sa na neho pozerať ako na chlapa. Čo už so mnou, však?
• Nesmie mať dlhšie vlasy než po bradu. Alebo nejako tak. To by som ešte možno akceptovala. Ale najlepšie je, ak má krátke vlasy (a ak sú kučeravé a hnedé, to je už riadny luxus!). A pri vlasoch mám jedno čudné kritérium - žijem na Slovensku a je mi zle z toho, aké účesy sa u nás nosia. Chlapi majú vlasy kade tade vyholené a to čosi, čo im zostane, si úplne nagélujú. A pritom by tie vlasy mohli mať všade a bolo by to stokrát príťažlivejšie. Úprimne - ešte som nevidela jedinca, ktorému by ten náš IN účes sadol. A čo je lepšie, ako si zaboriť prsty do jeho vlasov a nemať pritom strach, že sa vám od množstva gélu zlepia ako po aplikácii sekundového lepidla?
• Pery... si až tak nevšímam. Teda, nesmú byť veľmi plné. A páči sa mi, ak má niekto širšie ústa. Má potom aj širší úsmev. A chlapský úsmev - z toho vlhnú nohavičky najlepšie z toho sa každý roztápa.
• Zuby. Nemusí ich mať úplne dokonalé, ale ak má chlap úplne krivé zuby, je to pre mňa čosi veľmi nepríťažlivé. Zuby si okrem nosu všímam tiež celkom aktívne. Chlapské zuby sú totiž tiež sexi! Sú spojené s jeho úsmevom či smiechom!!! A z toho sme my predsa nadržané, no nie?!   
• Tattoo... sa.. mi... nepáči... ale ak by niekto nevyzeral ako tí ľudskí leopardi, možno by mi to ani nevadilo. Veď to nie je až také dôležité, no nie?
• Oblečenie... má každý svojské. Áno, je príťažlivé, keď sa chlap VIE obliekať (počuješ, A.?), ALE si myslím, že to nezohráva až takú dôležitú úlohu. Ak sa len nepremáva po ulici ako Lady Gaga v mužskom prevedení. Potom by však pri ňom bol problém niekde inde.... Aha, aby som nezabudla, NESMEL by si dať na verejnosti tepláky. To je čosi... to sa nedá vyjadriť slovami. Takého zavrieť za zločin prvého stupňa.
• HLAS je dôležitý. Pri ňom však kritérium nepoznám. Sexi chlapský hlas.... mmmm... A teraz povedzte, že to nie je dôležité!

K povahe:

• Niekto, kto má dobrý humor. Kto je úplný debil. Myslím, v dobrom zmysle. Nemám rada vážnych ľudí. Asi aj preto sa mi páčia skôr mladší. Som trochu pedo. Ale... chlap starší odo mňa je už pre mňa starý. Maximálne o rok. Potom sú už všetci veľmi dospelí. A ja som večné decko. Asi tak. Zdám sa vám čoraz čudnejšia? Muhaha! To o mne ešte nič neviete!
• Ktorý kecá veľa, ale nie príliš. Som totiž ten typ osoby, ktorá sa len usmieva a prikyvuje. Teda, na začiatku. Aby som však stratila zábrany, potrebujem niekoho, kto mi s tým pomôže. Trápne civenie na seba a poznámka o počasí... no, thanks.
• Niekto, kto neberie život príliš vážne. Nemyslím tým kariéru a podobne. Ale nerobí si nejaké extra veľké plány vo vzťahu (o 3 roky sa vezmeme a budeme mať dve deti, dobre? ). Z toho ma vždy striasa (nie, žeby som s tým mala skúsenosti, no počula som už všetko možné).
• Ktorý by bol romantický, ale len trochu. Len trošičku. Nemusí mi kupovať burinu. Len byť ku mne milý. A nech mi vymyslí radšej nejakú tajnú zvrhlú prezývku a nie typu "Macík" "Lásočka" a podobné... trápne... veci.
• Nech je zvrhlý. Ako ja. Ou, yeah.
• Nech mi dovolí jesť z jeho jedla. To s jeho povahou nemá nič spoločné, no je to čosi, čo sa mi zdá neskutočne... dôverné? Neviem, som čudná, asi. :D

A viac ma práve nenapadá.

Po prečítaní tohoto článku už chápete, prečo som single. Som príliš detailistka... a... spomínate si na tú japonskú kačicu? No, hej. A som tiež creepy. To viem tiež. Ale ja som len obyčajné dievča, ktoré rado sťahuje ľudí z kože, takže žiadne strachy. Nehryziem, na mučenie používam iné nástroje.

A nie, tento článok NIE je môj zúfalý pokus si niekoho nájsť. Vlastne by ani nemal byť určený pre verejnosť. Rovnako, ako ani tento celý blog. Je to čosi, čo som chcela už dávnejšie spísať... aby som si takto usporiadala myšlienky. A bavilo ma to.

Tak ma nehejtujte (príliš), prosím.

Trochu... rozpačitá... Baba posadnutá ružovou/nosmi :3