Exkurzia v Panta Rhei

Viem, ten názov je fakt trafený, no nič lepšie ma nenapadlo. Ide o to, že som včera trochu skočila na "blic" do sveta kníh, pretože.... je to najlepšie útočisko (a ste skrytí pred očami neželaných ľudí... v prípade, ak by tam ktosi predsa len zašiel, môžete sa schovať za niektorú z políc, alebo sa zahrať na pštrosa a strčiť si hlavu do jedného z tých veľkých atlasov) a ja knihy zbožňujem, takže sa tam cítim vždy príjemne. 

Teda, nie vždy. Včera som sa príjemne teda vôbec necítila. Sčasti si za to môžem aj sama, no nemohla som odolať! Totižto, len čo som ta vošla, oči mi skoro vypichli tieto tri knihy:

A okrem záchvatu smiechu, ktorý ma chytil, priam ma ovalila neznesiteľná túžba spraviť o tom vine video. V súčasnosti je to celkom cool, no nie? Každý robí vine videá. 

Teda, tu v Narnii ani nie, ale... veď tu NIKTO NIČ nerobí! Všade len ekonomika, banky a tie nezmyslené reklamy s tými modrými postavičkami, DEBILNÝM zeleným mimozemšťanom a Jane Eyrovou, na ktorú sa nevieme dostať, lebo sú lístky už vopred vypredané!!!!

Fajn. Som v poriadku. Naozaj. Chcela som len naznačiťť, že tu u nás sú ľudia veľmi... konzervatívni. A chladní. Nič v zlom. Ale pre tých weirdo ľudí ako som ja, je to trochu nuda. Mier!

Vráťme sa k téme. Minule jedna baba dala na vine video, v ktorom napodobňovala Perryho z Phineasa a Ferba. A vydávala pritom čudné zvuky. Vyzerala čudne, znela čudne. V obchode plnom ľudí. Viete, kto sa na ňu pozrel? Presne tak. Nikto. NIKTO.

A ja si v Panta Rhei vytiahnem mobil a "odfotím" knihu s veľkým Á-čkom. Potichu, nenápadne. A viete, čo sa stalo? Okamžite ku mne pribehla jedna zamestnankyňa a s fakt "úprimným" úsmevom sa ma spýtala, čo som tam fotila. A išla sa na tú knihu pozrieť. Zrejme čakala, že sa z tej malej police vystrčí hlava Johnnyho Deppa. Keď som jej len oznámila, že som fotila jedno nudné Á-čko, podozrievavo zúžila oči. 

Na mikrosekundu som mala nutkanie jej vysvetliť, ako to vlastne s tou osobou A. je, no nechala som to tak. Je to príliš dlhý príbeh a aj tak by mi neuverila, že fakt stojí za to fotiť všetko, čo má s A. niečo spoločné. Lebo ono to stojí za to! 

Môj príbeh by však aj tak nepochopila. Bola to postaršia pani. Zrejme je už v dôchodku a nudí sa doma. Tak radšej otravuje vysokoškolákov. Nemám rada postaršie panie. Teda, tohto druhu. Falošný úsmev, tá príšerná trvalá a oči, ktoré vidia všetko. U nás v dedine je ich neúrekom. Nikdy nechcem skončiť ako ony! A ak už áno, tak bez tej trvalej. Kedy už konečne vyjde z módy?! Je to také to evergreen grandma-style? 

Mimochodom... je zakázané v Panta Rhei fotiť? Možno som hlúpa, no netušila som. Veď preboha, čo by som tým mohla propagovať? Tie knihy si môže prísť pozrieť KAŽDÝ! Aké problémy by som im mohla spôsobiť? 

Beztak, to video som náhodou vymazala. -_- Áno, môj pokus vyšiel nazmar. Musela som tú hlúpu knihu vziať znova a medzi poličkami si ju odfotiť. A potom ešte dve ďalšie, ako vidíte. Cítila som sa ako úplný zločinec. Všade boli tí predavači v červenom a stále som mala pocit, že ma onedlho vyrazia. Nestačí, že mám jedného nepriateľa v Eurovei v Panta Rhei a tiež aj v mekáči, ešte si zavarím aj v Auparku? Zrejme som rodený troublemaker. 

Tak, ale nakoniec sa mi to vine video podarilo. A nejakým zázrakom som z neho vyčarila tento gif. Viem, je to blbosť, no som naň patrične hrdá. A. pre Tatianu a pre mňa... zvyšné dve. Hej, Hazza je všade. Doslova. 

Ale... myslím si, že už do toho kníhkupectva v Auparku viac nevstúpim. Po celý čas som potom mala pocit (už keď som odviedla ten horibilný zločin neregistrovaného fotenia pre verejnosť do konca), že ma zamestnanci sledujú na každom kroku. Nepomohol mi ani fakt, že som mala topánky, ktoré neskutočne klopkali.

A pritom ani nie sú na veľkom opätku, preboha! Ten si totiž nemôžem dať. Zabila by som sa. Som schopná potknúť sa, aj keď stojím na jednom mieste. Naozaj. V mojom mozgu sa občas udeje také menšie zemetrasenie a ja stratím rovnováhu. Keby ste do google zadali slovo clumsy, vyšlo by moje meno. 

Práve preto štekle nekupujem. No ale aj tieto precízne topánočky spôsobili hluk, ako keby sa tade premávala godzila. Tak som to nakoniec vzdala. Priznám sa, okrem toho, že som nedokázala byť nenápadná, som sa aj trochu bála. FAKT som mala pocit, že ma niekto sleduje. Dúfam, že to nie je začiatok schizofrénie. 

Cha, ale nie. Seba by som nepriala žiadnej schizofrénii. 

P. S. Skutočne netuším, prečo sem pridávam anglické slová. Ako keby som vedela po anglicky. Myslím, že viete, že neviem. Je to len môj príšerný zlozvyk. Fakt sa zaň ospravedlňujem.

P. P. S. Slová "Panta Rhei" nedokážem napísať správne. Stále robím preklepy. V mojom mozgu sa to zakódovalo ako Phanta Rei. A keď sa v mojom mozgu niečo zakóduje, bohužiaľ to tak už aj zostane. Takže toto je zrejme posledný-krát, čo sa zmieňujem o Panta Rhei. Odteraz to bude You-know-what. 

Baba posadnutá ružovou :3